V tomto prípade sú používané rôzne druhy pascí za účelom odchytu a usmrtenia predátorov. Pasce sú vykladané a inštalované priamo s cieľom odchytu, resp. usmrtenia dravých vtákov, prípadne líšok, psov, mačiek, alebo kún. Najčastejšími obeťami pascí sú: jastrab lesný (Accipiter gentilis) a myšiak lesný (Buteo buteo), existujú však aj prípady, kedy boli do pasce chytené ďalšie druhy, napríklad orol skalný (Aquila chrysaetos). Sklapovacie pasce vyložené na zemi predstavujú významné nebezpečenstvo nielen pre dravce, psov, mačky a ďalšie živočíchy, ale tiež pre ľudí. Prípady používania pascí sa vyskytujú prevažne v nížinných oblastiach.

Rovnako ako v prípade otráv alebo zástrelov sa páchateľ dopúšťa podľa povahy činu trestného činu pytliactva, prípadne trestného činu porušovania ochrany rastlín a živočíchov, prípadne priestupku v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny.

	Obr. 1 - „Jastrabí kôš“, používaný často v bažantniciach na odlov jastraba lesného.
	Obr. 2 - Sklapovací typ pasce (čeľusťová pasca)

Jedná sa o prípady, kedy v dôsledku ľudskej činnosti dôjde k otrave. V prípade najčastejšie používaného jedu, karbofuránu, je návnada (mŕtve zviera, vajcia) kontaminovaná touto účinnou látkou, obsiahnutou napríklad v pesticídnych prípravkoch. Rozkladným procesom sa jed dostáva do pôdy a zmyvom zrážkami do podzemných vôd a riek.

Dravé vtáky a sovy ako konzumenti drobných zemných cicavcov, prípadne zdochlín, sa môžu stať obeťami nepriamej otravy, keď skonzumujú hraboša, prípadne iné zviera otrávené jedom vyloženým na poliach.

Prípady otráv sa vyskytujú prevažne v nížinách. Najčastejšími obeťami sú spomedzi dravcov myšiak lesný (Buteo buteo), orol kráľovský (Aquila heliaca), orliak morský (Haliaeetus albicilla) ale aj iné druhy, ktorých potravu tvoria tiež zdochliny.

Tak ako v prípade zástrelov, páchateľ sa môže dopustiť trestného činu pytliactva, trestného činu porušovania ochrany rastlín a živočíchov, prípadne priestupku. Rovnaký je tiež postup v prípade podania trestného oznámenia (OR PZ), prípadne podnetu na prešetrenie priestupku (SIŽP).

Trávenie predstavuje čoraz závažnejší problém, aktuálny nielen na Slovensku. Na našom území sa v období od októbra 2003 do augusta 2008 obeťou otravy stalo 8 orlov kráľovských, desiatky myšiakov lesných, ale aj ďalšie druhy.

Skutočný rozsah otráv je však podstatne vyšší, uhynuté jedince sa podarí nájsť len zriedkavo. Vykladanie otrávených návnad sa v poslednom čase stalo veľmi rozšíreným spôsobom likvidácie predátorov, s cieľom nezákonnej likvidácie šeliem, dravých vtákov, psov a mačiek. Páchatelia často predpokladajú, že likvidáciou predátorov zabezpečia zvýšenie stavu malej poľovnej zveri.

Závažnosť problému dokumentujú výsledky výskumov z Maďarska, podľa ktorých tu v dôsledku otravy zahynulo v období rokov 2006-2008 29 orlov kráľovských, 23 orliakov morských a 1 orol skalný. Nevyčísliteľné škody na chránených druhoch spôsobuje vykladanie otrávených návnad aj v susednom Rakúsku a Českej republike, kde dokonca tamojšia mimovládna organizácia realizuje úspešnú zbierku na odmenu za informáciu vedúcu k odhaleniu páchateľov.

	Obr. 1: Samec orla kráľovského, z páru monitorovaného od roku 1977. Fotografia z roku 2005.
Obr. 2 a 3: Fotografia samca orla kráľovského po tom, ako bol nájdený otrávený v roku 2008 s otráveným kusom mäsa v zobáku – laboratórne vyšetrenie potvrdilo prítomnosť karbofuránu v koristi aj v tkanive obete, pričom koncentrácia 1370-násobne prekročila povolenú hranicu.
Obr. 4 a 5: Dva prípady z roku 2008, kedy sa obeťou otravy stal myšiak lesný, v oboch sa jednalo o návnadu – kadáver,  kontaminovanú karbofuránom.
	Obr. 6: Vajce kontaminované karbofuránom, nález z roku 2005.

Vykrádanie hniezd je rozšíreným spôsobom získavania jedincov rôznych druhov vtákov za účelom ich držby, resp. predaja. Z hniezd dravých vtákov, krkavcovitých vtákov, ale tiež sov, sú vyberané jedince v rôznych vývinových štádiách, od vajec až po mláďatá tesne pred vyletením z hniezda.

Mnoho druhov, ako napríklad sokol rároh (Falco cherrug) a sokol sťahovavý (Falco peregrinus) sa na Slovensku v dôsledku vykrádania dostalo na hranicu vyhynutia. Populácia sokola rároha dnes tvorí napríklad len okolo 30 párov na celom Slovensku.

V prípadoch, keď sa podarilo chytiť vykrádačov priamo pri čine, boli páchateľmi priamo chovatelia – sokoliari, prípadne ľudia sprostredkujúci predaj jedincov do zahraničia. V problematike vykrádania hniezd je úspešnosť objasnenosti prípadov vyššia, predovšetkým vďaka dobrej spolupráci polície s ochranármi. Dolapenie páchateľa, jeho stíhanie a následná väzba, majú veľký význam pre ochranu prírody. Vykrádaniu hniezd sa tiež ochranári snažia zabrániť každoročným strážením hniezd profesionálnymi strážcami a dobrovoľníkmi.

Tabuľka 1 uvádza prehľad počtu vykradnutých hniezd na Slovensku za posledných vyše 40 rokov. Predpokladáme však, že počet vykradnutých hniezd bol podstatne vyšší ako sme mohli zistiť z nasledovných dôvodov:

• mnohé hniezda boli vykradnuté skôr ako sme ich stihli dohladať
• často sme zistili neskoro, že hniezdo je vykradnuté keď už stopy po páchateľoch zanikli
• pomerne často boli mláďtá odchytené tesne po opustení hniezda, keď ešte slabo lietali
• mláďatá ale i dospelé jedince boli odchytávané do sietí aj mimo hniezdnej lokality
• nie je možné  dostatočne podrobne sledovať hniezdenie všetkých druhov, o mnohých prípadoch sa vôbec nedozvieme

Osobitným problémom je vykrádanie hniezd jastraba lesného (Accipiter gentilis), ktorý nie je nezahrnutý do štatistiky o vykrádaní. Podľa niektorých informácii je to veľmi lukratívny druh, veľmi ťažko odchovateľný v zajatí. Odhadujeme, že v rokoch 1965 - 2006 bolo vykradnutých okolo 500 až 700 hniezd jastraba lesného.

Tab. 1: Prehľad uvádzajúci počty hniezd, pri ktorých bolo vykradnutie potvrdené, alebo existuje dôvodné podozrenie z vykradnutia hniezda. Tabuľka obsahuje údaje zo Slovenska, z rokov 1965 až 2007. * Počet vykradnutých hniezd sokola sťahovavého je nižší, nakoľko tento druh na Slovensku v rokoch 1981 – 1996 nehniezdil.

V rokoch 1990 až 1997 boli intenzívne strážené hniezda sokola rároha, stráženie zabezpečovala Ochrana dravcov na Slovensku, v priebehu stráženia bolo zaznamenaných niekoľko pokusov o vykradnutie. Následne nadobudli účinnosť prísnejšie právne normy. Od roku 1992 boli zahájené aktivity stráženia hniezd orla skalného. V roku 1997 boli priamo pri vykrádaní zadržaní 3 českí sokoliari, v roku 2000 boli pri pokuse o vykradnutie hniezda zadržaní ďalší 2 českí sokoliari, spolu s občanom Ukrajiny. V roku 2001 bol priamo pri čine vykrádania hniezda orla skalného zadržaný český sokoliar Josef Kubec, ktorý bol odsúdený a odpykal si trest v trvaní 1 roka. Po jeho zadržaní významne poklesli počty vykradnutých hniezd.

V roku 2004 bol pri pokuse o vykradnutie hniezda pristihnutý slovenský sokoliar R.B., ktorý bol právoplatne odsúdený. V roku 2006 bol políciou SR zadržaný ďalší páchateľ, Š.B., vtedajší člen klubu sokoliarov, ktorý nezákonne prevážal 6 mláďat sokola sťahovavého a 1 mláďa krkavca čierneho, za účelom ďalšieho predaja do zahraničia. Tento páchateľ bol rovnako právoplatne odsúdený.

Páchatelia môžu byť stíhaní za porušenie platných predpisov o ochrane prírody a krajiny, ako aj z porušenia zákona o CITES.

	Obr. 1 - Mláďatá sokola sťahovavého, pašované v máji roku 2006 v automobile páchateľa, v priehradke spolujazdca.
	Obr. 2 - Vďaka spolupráci s políciou sa podarilo páchateľa zadržať a mláďatá vrátiť späť do hniezda.
	Obr. 3 - Mláďa orla skalného, vykradnuté z hniezda v roku 2001.

Na Slovensku sú ilegálne získané vtáky z voľnej prírody najčastejšie vyvážané do Českej republiky a Rakúska, kde sa legalizujú, potom sú opäť ilegálne vyvážané do Nemecka, Francúzska, Anglicka a Holandska. Vo väčšine prípadov sa v týchto krajinách využívajú na chov a kríženie. Hlavným odberateľom sú Arabské krajiny. Len malá časť je využívaná na pôvodné sokoliarstvo, v prevažnej väčšine prípadov ide primárne o komerčný záujem v zajatí produkovať najmä  krížence a tieto predávať.

Vykrádanie hniez je závažným negatívnym faktorom vplývajúcim na populácie vzácnych druhov vtákov. Aktivity na ochranu ohrozených hniezd, každoročne realizované ochranármi, sú preto nevyhnutným predpokladom eliminácie prípadov vykrádania.

Dravé vtáky sa často stávajú obeťou strelnej zbrane. Poranenie môže byť smrteľné, v niekoľkých prípadoch sa podarilo jedinca po rehabilitácii vypustiť späť do voľnej prírody (Obr. 1 a Obr. 2). Známych je tiež niekoľko prípadov, keď sa podarilo nájsť mŕtve telo dravca, ktorý uhynul napríklad v dôsledku zásahu elektrickým prúdom na 22 kV vedení a po vykonaní RTG sa zistilo, že jedinec mal v tele niekoľko olovených brokov.

Na úmyselnú likvidáciu jedincov, prípadne hniezd, sú používané brokové aj guľové zbrane. V prípade použitia brokovej zbrane vzniká riziko kontaminácie prostredia olovom.

Likvidácia hniezd krkavcovitých vtákov bola kedysi legálnym spôsobom kontrolovania početnosti týchto druhov. Tento zvyk sa bohužiaľ v niektorých oblastiach udržiava dodnes a všetky hniezda (či už krkavcovitých druhov, alebo napríklad myšiaka lesného) sú neúprosne likvidované bez ohľadu na to, či sú obsadené inkubujúcimi samicami (Obr. 4).

V platnom znení zákona o poľovníctve sú uvedené tri druhy dravcov ako celoročne chránená zver. Patrí sem myšiak lesný (Buteo buteo), myšiak severský (Buteo lagopus) a jastrab lesný (Accipiter gentilis). Znamená to, že usmrtením/zranením jedného z týchto troch druhov v čase jeho ochrany sa páchateľ dopustil trestného činu pytliactva v zmysle § 310, ods. (1) Trestného zákona, ktorý znie: „Kto neoprávnene zasiahne do výkonu práva poľovníctva alebo do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia loví zver alebo ryby alebo loví zver alebo ryby v čase ich ochrany alebo zakázaným spôsobom, alebo kto ukryje, prechováva, alebo na seba alebo na iného prevedie zver alebo ryby neoprávnene ulovené alebo nájdené, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“

Usmrtením ostatných druhov sa páchateľ môže dopustiť trestného činu porušovania ochrany rastlín a živočíchov v zmysle § 305 Trestného zákona, škoda však v tomto prípade musí dosiahnuť výšku minimálne 80000,- Sk. V prípade, že je škoda nižšia, dopustil sa páchateľ priestupku v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny.

V prípade, že sa jedná o trestný čin, podáva sa trestné oznámenie na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru. Ak sa jedná o priestupok, podáva sa podnet na Slovenskú inšpekciu životného prostredia. V dôsledku náročnosti získania dostatočných dôkazov je však objasnenosť takýchto prípadov na Slovensku nulová. Počet prípadov zástrelov vykazuje rastúcu tendenciu.

Najčastejšími obeťami zástrelov sa stávajú myšiak lesný (Buteo buteo), orol kráľovský (Aquila heliaca), sokol rároh (Falco cherrug), orol skalný (Aquila chrysaetos), boli však zaznamenané prípady zástrelu sokola sťahovavého (Falco peregrinus), myšiarky ušatej (Asio otus) a ďalších druhov dravých vtákov a sov.

	Obr. 1 a Obr. 2: V máji 2007 bola v KÚ Radvaň nad Dunajom nájdená samica orla kráľovského neschopná pohybu. Po vykonaní RTG bola preukázaná prítomnosť piatich brokov v jej tele. Samicu sa po úspešnej rehabilitácii podarilo vypustiť späť do voľnej prírody.
	Obr. 3 a Obr. 4: Ďalší prípad z mája 2007. V KÚ Sokolce došlo k hromadnému vystrieľaniu niekoľkých hniezd. Boli usmrtené tri myšiarky ušaté počas inkubácie znášky a dvé mláďatá sokola myšiara. Jeden pár sokola rároha zanechal v dôsledku streľby hniezdenie.
	Obr. 5: Samica kane sivej zastrelená v januári 2008 guľovou zbraňou v KÚ Majcichov.