nase sk dravce2

nase sk sovy2

Dravce mali tento rok menej potravy, ako hniezdil ohrozený sokol?

Tlačová správa Mladatka Jozef Chavko
Rok 2018 ponúkal dravcom niekde až o polovicu menej potravných zdrojov ako ten minulý. Druhy, ktoré sa na jar vrátili z ďalekých zimovísk, potrebovali po namáhavej ceste doplniť sily. Medzi nimi aj sokol červenonohý. Pre účinnú starostlivosť najprv odborníci lokalizujú jeho hniezda, možností je až 150. Keď sa to podarí, páry sú rušené a ohrozované, objavili ich tiež predátori. Vypuklo leto, prišli horúčavy aj búrky a s nimi silné vetry. Ochrániť najvzácnejšieho sokola hniezdiaceho na Slovensku nie je vôbec jednoduché.

 

 

Sezóna 2018 plná nástrah
„Na Slovensku je len jediná, posledná lokalita, kde sokol červenonohý hniezdi, nachádza sa na juhozápade krajiny. Od minulého roka sem pribudlo 50 nových búdok, spolu tu bolo po vytvorení párov potrebné overiť 150 možností a nájsť, ktoré z nich si vybral vzácny sokol. Dohľadali sme 16 párov, teda presne toľko, čo minulý rok. Spolu so Štátnou ochranou prírody SR sme lokalitu kontrolovali s cieľom usmernenia návštevnosti a zníženia rizika vyrušovania. Aby mladé sokolíky nezlikvidovali kuny, použili sme okolo hniezdnych stromov exkrementy šeliem, táto pachová stopa kuny odradila. Riziko v podobe jastraba vyriešili sokoly samé – zahnali ho. Hrozbou boli i búrky, lejaky a silný vietor v čase výchovy potomstva, aj to sa podarilo ustáť. Ďalším závažným problémom je tohoročná nízka ponuka potravných zdrojov. Na lokalite bolo podľa našich zistení až o polovicu menej významnej koristi – hraboša poľného. Rovnako sme pozorovali výrazný pokles početnosti koníkov, ktoré boli minulý rok prevažujúcou zložkou potravy,“ hovorí Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.

 

Pomoc v hodine dvanástej
„Ešte pred šiestimi rokmi sa odborníci báli, že sokol červenonohý (tiež „kobcovitý“) sa zo Slovenska úplne stratí, pretože tu neostal ani jediný hniezdiaci pár. Intenzívnou prácou, s podporou Európskej únie, sa podarilo druh takpovediac vrátiť z okraja priepasti. Aby mal kde hniezdiť, pribudli stovky búdok, zaviedla sa ochrana krkavcovitých vtákov ako staviteľov hniezd. Zlepšili sa podmienky na loviskách, aj naše poznanie tohto výnimočného druhu. Najväčší projekt, aký sa kedy na Slovensku pre tento druh realizoval, bol ukončený s výnimočným výsledkom – od roku 2013 počet párov krásneho sokola rastie. Bez podpory by sme nemohli pokračovať v práci, ktorá bola projektom úspešne zahájená, preto nám v roku 2018 pomáha Západoslovenská distribučná, a.s. Okrem zvyšovania bezpečnosti elektrických vedení v území, kde sa sokol vyskytuje, sa stala aj generálnym partnerom aktuálnej sezóny starostlivosti o tohto fešáka medzi dravcami, za čo sme mimoriadne vďační. Aby si aj ľudia uvedomili svoj vplyv na krajinu a na všetko čo v nej žije, rozbehli sme kampaň a súťaž Posvieť si na fešáka (www.dravce.sk/fesak),“ vysvetľuje Lucia Deutschová z Ochrany dravcov na Slovensku.

 

A výsledok...
„Napokon sokoly úspešne vyviedli 40 mláďat, len o jedno mláďa menej ako minulý rok a počet „rodičovských“ párov ostal rovnaký – 15 (1 pár hniezdil neúspešne). S ohľadom na okolnosti môžeme hovoriť o veľkom úspechu. Tento druh je totiž známy ako fluktuant a jeho počet kolíše vzhľadom na viaceré faktory. Čiže výsledok tohoročnej sezóny nie je snáď len výkyvom, ale môžeme si trúfnuť vnímať ho ako prísľub do ďalších rokov, že sokol červenonohý ostane súčasťou slovenskej krajiny,“ uzatvára Deutschová.

 

Zaujímavosti a pikoška na záver :-)
• Sokol červenonohý je veľmi sociálny druh, hniezdi v kolóniách, preto je aj nahusto osadené veľké množstvo búdok priblížením k tejto preferencii.
• Jedince netvoria stále páry, formujú sa pred hniezdením a rozpúšťajú po ňom. Nikto si nemôže byť istý svojim minuloročným partnerom. Boli však zaznamenané aj prípady, že sa po niekoľkých sezónach odlúčenia k sebe samček so samičkou vrátili.
• Niektoré búdky sú natoľko atraktívne, že sa tam každý rok vracajú, tie sú ale asi iba štyri, inak každý rok dôsledne skontrolujeme viac ako 100 búdok a ďalších cca 50 hniezd a podložiek. A to hovoríme len o jednom z piatich území, kde sme búdky rozmiestnili.
• Páry tento rok obsadili 15 búdok a jedno stračie hniezdo. Okrem sokola červenonohého si búdky obľúbil aj sokol myšiar, ten využil 16 búdok.
• Všetky mláďatká dostali aj tento rok ornitologické krúžky, čím sme sa už po tretíkrát zapojili do medzinárodnej schémy označovania. V rokoch 2016 a 2017 bolo na jedinej hniezdnej lokalite takzvanými odčítacími krúžkami označených 57 mláďat. Doposiaľ sme získali informáciu o pohybe 14 z nich, pričom jedno hlásenie pochádza z Francúzska (Lucky) a ostatné sa vrátili na svoju „rodnú hrudu“. Ďalších 5 sokolov sem priletelo z maďarských hniezdisk, kde sa vyliahli a boli okrúžkované ako mláďatá. Týchto 19 sokolov na lokalite buď hniezdilo (pohlavnú zrelosť dosahuje druh už v prvom roku), alebo pomáhali ako takzvaní „helperi“ pri kŕmení či výchove mláďat a odháňaní predátorov. Spolu tak bolo na lokalite určite viac než 32 jedincov (teda 16 párov).
• Vďaka označovaniu jedincov krúžkami sme dostali neoceniteľné potvrdenie vytvorenia väzby na lokalitu pôvodu. S istotou vieme, že sa sem sokoly vracajú. Tento poznatok je zásadný pri cielení opatrení na ochranu druhov. Napovedá, že kľúčové je zachovať aspoň zvyškovú populáciu, aspoň jeden pár a udržať kontinuitu hniezdenia. Pretože ak sa vytratia poslední „pamätníci“, s nimi odíde aj genetická väzba k lokalite a populácia môže ľahko zmiznúť navždy. Smutným dôkazom sú ďalšie lokality na Slovensku, kde sokol v minulosti hniezdil dokonca v kolóniách a dnes je tu už nezvestný (Lehnice, Uľanská mokraď).
• Aj keď sokola červenonohého z hľadiska spôsobu získavania potravy radíme medzi dravce, pikoškou je, že vývojovo (geneticky, resp. postavením v systéme) má bližšie ku papagájom. Táto podobnosť je zrejmá aj z pestrého sfarbenia, tvaru hlavy aj tela, zobáku a spôsobu, akým dokážu sokoly používať nohu pri konzumovaní potravy, čo môže pripomínať použitie ruky.

 

Tlačové správy r.2018

Copyright © 2015. All Rights Reserved.

RPS - Ochrana dravcov na Slovensku