Vtáčia kriminalita

Základné informácie

V apríli 1979 bola prijatá Smernica Rady 79/409/EHS o ochrane voľne žijúceho vtáctva, tzv. „smernica o vtákoch“. Slovenská republika sa svojím vstupom do Európskej únie o.i. zaviazala implementovať smernicu o vtákoch do národného práva a plniť si záväzky z nej vyplývajúce. Smernica sa týka všetkých pôvodných druhov vtákov  vo voľnej prírode, ale tiež migrantov a členské štáty by mali prijať opatrenia na zabezpečenie trvalo udržateľného stavu populácii týchto druhov.

Jedným z významných faktorov, ktorý ovplyvňuje populácie voľne žijúcich vtákov, je nelegálna činnosť, teda všetky ľudské činnosti, ktoré sú v rozpore s platnými legislatívnymi predpismi. Vtáčia kriminalita zahŕňa trestné činy, ktorých obeťou sú vtáky. Okrem trestného činu sa páchateľ nelegálnej činnosti môže dopustiť aj priestupku. Patrí sem predovšetkým nelegálny odstrel a odchyt, aplikácia jedov v rozpore s platnými nariadeniami, vykrádanie a ničenie hniezd, nezákonná držba, chov a obchodovanie, preparovanie a zber jedincov vo všetkých štádiách vývoja v rozpore s legislatívou.

Počet odhalených prípadov predstavuje iba veľmi malé percento skutočne páchaných trestných činov a priestupkov. Objasnenosť prípadov vtáčej kriminality je veľmi nízka, z dôvodu vysokej náročnosti na vyšetrovacie postupy.
V rokoch 2002 – 2005 sa pod gesciou organizácii Ochrana dravcov na Slovensku (do roku 2004 Skupina pre výskum a ochranu dravcov a sov - SVODAS), SOS/Birdlife Slovensko (do roku 2007 Spoločnosť pre ochranu vtáctva na Slovensku - SOVS) a Royal Society for the Protection of Birds (RSPB) realizovali aktivity zamerané na riešenie vtáčej kriminality na Slovensku. Akcia mala veľmi pozitívne výsledky, no od roku 2006 sa tejto problematike venuje alarmujúco málo pozornosti. Obeťami vtáčej kriminality sa pritom stávajú aj vzácne a ohrozené chránené druhy, ktorých početnosť predstavuje len niekoľko (desiatok) hniezdnych párov (orol kráľovský, haja červená, kaňa popolavá, sokol rároh, sokol červenonohý, krakľa belasá, slávik modrák, skaliar pestrý). Mnohé z týchto druhov sa v dôsledku nelegálnych činností dostali na hranicu vyhynutia. Pohnútkami na páchanie nelegálnej činnosti sú mylné, nevedecké názory, týkajúce sa potravnej ekológie prenasledovaných druhov, či komerčné záujmy a často je príčinou aj neznalosť platných právnych noriem. Dôsledky sú pritom ďalekosiahlejšie ako by sa mohlo zdať – popri priamom usmrcovaní prináša takáto nelegálna činnosť mnoho pridružených faktorov. Likvidáciou druhov, ktoré sú staviteľmi hniezd, dochádza napríklad k významnej redukcii hniezdnych príležitostí. Nelegálnym odchovom jedincov v zajatí a hybridizáciou dochádza k úniku krížencov do voľnej prírody. Tento fakt má negatívny vplyv na čistotu genofondu, keď dochádza k páreniu kríženca s pôvodným druhom. Hybridné jedince často obsadzujú voľnú ekologickú niku pôvodných druhov, čím ich prakticky vytláčajú. Pri používaní olovených nábojov do strelných zbraní sa toxické látky dostávajú do pôdneho a vodného cyklu. Rovnaký problém nastáva aj v prípade aplikácie jedov, predovšetkým vysoko toxického karbofuránu.

Podnety, týkajúce sa konkrétnych prípadov nelegálnej činnosti, riešia pracovníci úradov životného prostredia, Štátnej ochrany prírody (ŠOP SR), Policajného zboru SR (PZ SR), mimovládnych organizácií, rehabilitačných staníc a pod. S takýmito prípadmi sa stretávajú aj bežní občania.

Projekt "Vtáčia kriminalita"

Projekt Implementácia Smernice o vtákoch s dôrazom na elimináciu vplyvu vtáčej kriminality na populácie voľne žijúcich vtákov na území Slovenska

Táto web stránka bola vytvorená v rámci projektu EN-2009-022, ktorý je spolufinancovaný z Finančného mechanizmu EHP, Nórskeho finančného mechanizmu a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky