Vtáčia kriminalita

Otravy

Jedná sa o prípady, kedy v dôsledku ľudskej činnosti dôjde k otrave. V prípade priamej otravy obeť skonzumuje návnadu, ktorou býva jedom kontaminovaný kadáver zvieraťa (prasa, zajac, holub), prípadne vajcia, do ktorých bol vpravený jed. Vykladanie otrávených návnad sa v poslednom čase stalo veľmi rozšíreným spôsobom pytliactva, s cieľom nezákonnej likvidácie šeliem, dravých vtákov, psov a mačiek.

V minulosti bol často využívaný strychnín, jedy na báze fosforu, toxické sírany a niektoré vysoko účinné jedy obsiahnuté v insekticídnych prípravkoch. Najpoužívanejším jedom v súčasnosti je ale karbofurán – reverzibilný cholínesterázový pesticíd, jedovatý, nebezpečný pre životné prostredie, toxický pri nadýchaní a po požití, dráždi oči, veľmi jedovatý pre ryby a vodné organizmy. Tento jed je veľmi účinný už v nízkych koncentráciách a zabíja prakticky okamžite – obete majú často prázdny žalúdok a zomierajú priamo pri konzumovanej kontaminovanej návnade s kusom mäsa v zobáku. Bolestivá smrť nastáva v dôsledku udusenia spôsobeného ochrnutím dýchacieho svalstva.  Karbofurán je obsiahnutý aj v pesticídnych prípravkoch, ktorých dovoz a používanie je od roku 2009 na území celej Európskej únie zakázané. Niektoré družstvá, ale aj jednotlivci, však stále disponujú zásobami nebezpečných prípravkov s obsahom rôznych toxických látok. Obeťou otrávených návnad sa stávajú predovšetkým zdochlinožravé druhy, ktoré v prírode plnia dôležitú sanitárnu funkciu – orliak morský, orol kráľovský, orol skalný, haja červená, haja tmavá, myšiak lesný, myšiak severský, ale aj sokol rároh. Mnohé z týchto druhov sú natoľko vzácne, že vykladanie otrávených návnad ohrozuje ich prežitie vo voľnej prírode. Konzumácia otrávenej návnady máva často fatálne následky aj pre domáce zvieratá.

Karbofurán je samozrejme nebezpečný aj pre ľudský organizmus, preto ak nájdete uhynuté zviera, nedotýkajte sa ho a nemanipulujte s ním bez ochranných pomôcok (rukavice, igelitové vrece) a v prípade podozrenia na otravu kontaktujte príslušné orgány (napríklad Štátny veterinárny a potravinový ústav) a neodkladne zabezpečte potrebné vyšetrenia (analýzy na potvrdenie cudzorodých látok).

Priamu otravu môžu spôsobiť aj nesprávne aplikované rodenticídne prípravky, ktoré sú často namiesto do dier hlodavcov rozhadzované voľne, čo je ale v rozpore s návodom výrobcu na používanie. Takýto protiprávny spôsob aplikácie môže mať za následok aj nepriamu otravu, nakoľko pri povrchovej aplikácii ostávajú jedom usmrtené hlodavce na povrchu. Tu ich môžu skonzumovať myšolovné druhy na vyššom stupni potravného reťazca ako myšiak lesný, sokol myšiar, sokol červenonohý, volavka popolavá, volavka biela, kaňa popolavá, kaňa sivá, myšiarka ušatá, u ktorých následne dochádza k sekundárnej otrave. K takejto druhotnej otrave môže dôjsť aj v prípade, keď sa živočích otrávi v dôsledku konzumácie kontaminovanej návnady a jeho kadáver sa stane potravou ďalšieho živočícha.

Významným problémom s rastúcou tendenciou sú už niekoľko rokov otravy nielen na Slovensku, ale aj v okolitých krajinách, kde výsledky výskumov dokumentujú alarmujúci nárast počtu prípadov otráv vzácnych druhov dravcov  – Rakúsku, Českej republike a Maďarsku. Zástupcovia mimovládnych organizácii zo všetkých troch uvedených krajín sa zúčastnili 15. apríla 2009 na tlačovej konferencii venovanej tejto problematike, kde boli prítomní aj predstavitelia Ministerstva životného prostredia SR a Prezídia policajného zboru SR. V Českej republike tamojšia mimovládna organizácia prevádzkuje stránku www.karbofuran.cz, ktorá okrem informácii poskytuje aj možnosť prispieť do zbierky, ktorej výťažok bude použitý ako odmena za informácie vedúce k odhaleniu konkrétneho páchateľa tejto trestnej činnosti.

V prípade nesprávnej aplikácie prípravkov na ošetrovanie rastlín sa jedná o priestupok v zmysle Zákona č. 193/2005 Z.z. o rastlinolekárskej starostlivosti. Vykladanie otrávených návnad je považované za zakázaný spôsob lovu a teda takýto čin môže byť kvalifikovaný ako trestný čin pytliactva v zmysle § 310 Trestného zákona – o tento trestný čin sa jedná aj v prípade, že usmrtená obeť je poľovnou zverou a skutok sa stal v poľovnom revíri. Zároveň môže ísť o trestný čin porušovania ochrany rastlín a živočíchov v zmysle § 305 Trestného zákona.

otravy 1

Obr. 1: Hraboš poľný, ktorý v dôsledku nesprávnej aplikácie rodenticídov, uhynul  na povrchu pôdy, nie v nore, ktorá je umiestnená pod povrchom.

otravy 2

Obr. 2: V blízkosti obce Lehnice bola v dôsledku nesprávnej aplikácie rodenticídov na okolitých poliach zlikvidovaná celá lokálna populácia v súčasnosti veľmi vzácneho sokola červenonohého, ktorá sa už nikdy celkom neobnovila. Mláďatá uhynuli buď v dôsledku konzumácie otrávených hrabošov (Obr. 1), ktoré na hniezdo priniesli dospelé jedince, alebo z dôvodu nedostatku potravy, keď sa otrávil priamo rodičovský pár. Sokol červenonohý sa živí aj hmyzom, preto je všeobecne veľmi citlivý na chemizáciu prostredia, ktorá má za následok úbytok hmyzu.

otravy 3

Obr. 3 Zarážajúce sú výsledky výskumov z Bulharska, kedy bola potvrdená prítomnosť cudzorodej chemickej látky v telách viacerých vtákov, ktoré boli nájdené pod stožiarom elektrického napätia a zahynuli v dôsledku zásahu elektrickým prúdom (na fotografii myšiak lesný).

otravy 4

Obr. 4 a Obr. 5: Dva prípady, kedy sa obeťou otravy stal myšiak lesný, jedince uhynuli okamžite, priamo pri kontaminovanej návnade. Typickým príznakom otravy karbofuránom je, že obeť leží na chrbte a má natiahnuté, kŕčovito zovreté pazúre, nakoľko zomierala v kŕči, udusením. Ďalším príznakom je sfarbenie návnady, kedy v prípade karbofuránu je typická fialová farba.

otravy 5

 

otravy 6

Obr. 6: V marci 2009 bol odhalený najrozsiahlejší prípad hromadnej otravy v blízkosti obce Malženice, obhliadka miesta činu, ktorého rozloha dosiahla až 1 km2, trvala vyše týždňa. Vo vzorkách bola potvrdená prítomnosť karbofuránu. Bilancia tejto masakry je alarmujúca, celkovo zahynulo 22 obetí: 4 jedince sokola rároha, 16 myšiakov lesných, 1 myšiak  severský, 1 sokol myšiar. Na celom území Slovenska hniezdi len 30 – 40 párov sokola rároha, takže tento úhyn predstavuje približne 10 % populácie, zo štyroch uhynutých jedincov tohto druhu sa nám vďaka ornitologickým krúžkom podarilo určiť pôvod troch vtákov  – jeden samec bol krúžkovaný v roku 2007 v Maďarsku, ďalší v roku 2005 na východnom Slovensku a jedna z dvoch samíc na západnom Slovensku v roku 2008.

otravy 7

Obr. 7 a Obr. 8: Ako návnada boli v prípade hromadnej otravy pri Malženiciach použité kadávery holubov a zajacov.

otravy 8

 

otravy 9

Obr. 9: 10 kadáverov myšiaka lesného bolo nájdených v apríli 2009 pri Hurbanovej Vsi, v rôznom štádiu rozkladu, ukrytých v krovinatom poraste, čo svedčí o tom, že páchateľ sa na miesto vracal a „odpratával“ obete svojej činnosti. V tomto prípade bola v analyzovaných vzorkách potvrdená prítomnosť nielen karbofuránu, ale aj DDT (!).

otravy 10

Obr. 10, Obr. 11 a Obr. 12: Samec orla kráľovského v roku 2005 (Obr. 10) a v roku 2008 (Obr. 11 a Obr. 12), nájdený pri Horných Orešanoch, otrávený karbofuránom, ktorého prítomnosť bola potvrdená o.i. vo vzorke z mäsa – kúsku návnady, ktorú mala obeť ešte v zobáku – žalúdok obete bol prázdny, čo potvrdzuje okamžitú účinnosť tohto nebezpečného jedu. V dôsledku tejto tragédie hniezdenie páru zaniklo. RPS monitoruje hniezdenie orlov kráľovských v Malých Karpatoch od roku 1977.  Do roku 2003 tu hniezdilo pravidelne 6 párov tohto vzácneho druhu. S pribúdajúcim počtom nálezov postrieľaných, alebo otrávených jedincov došlo k výraznému poklesu počtu hniezdnych párov - v súčasnosti v Malých Karpatoch hniezdia  nepravidelne už len 2 – 3 páry.

otravy 11

 

otravy 12

 

otravy 13

Obr. 13: Používané sú aj slepačie vajcia, do ktorých sa injekčne vpraví jed, miesto vpichu sa potom prekryje, na fotografii je vidno piktogram upozorňujúci na toxicitu návnady, nie každý páchateľ však toto upozornenie na vajce umiestni.

otravy 14

Obr. 14 a Obr. 15: Prípad z roku 2008, kedy došlo k úhynu viacerých druhov (Obr. 14 volavka biela) v dôsledku nesprávnej aplikácie rodenticídov (Obr. 15) pri obci Kalná nad Hronom.

otravy 15

 

otravy 16

Obr. 16 a Obr. 17: Samica orla kráľovského (Obr. 16) a orliak morský (Obr. 17), v prípade ktorých vzniklo podozrenie na otravu cudzorodými látkami, tieto jedince sa podarilo vypustiť po krátkej rehabilitácii do voľnej prírody. Oba druhy patria medzi zdochlinožravé živočíchy.

otravy 17

 

Projekt "Vtáčia kriminalita"

Projekt Implementácia Smernice o vtákoch s dôrazom na elimináciu vplyvu vtáčej kriminality na populácie voľne žijúcich vtákov na území Slovenska

Táto web stránka bola vytvorená v rámci projektu EN-2009-022, ktorý je spolufinancovaný z Finančného mechanizmu EHP, Nórskeho finančného mechanizmu a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky